Monika Fašková
Monika Fašková.
Monika má veľmi vzácnu krvnú skupinu AB Rh negatív a je majiteľkou najvyššej Kňazovického medaily za darovanie krvi. Je dobrovoľníčkou, bez nároku na odmenu,v miestnom spolku Slovenského Červeného kríža v Brezne. Mala necelých 30 rokov, keď absolvovala svoj prvý odber krvi. Jej krvnú skupinu má len 1,2 percenta populácie. Bola darcom krvných doštičiek, aj plazmy. Navyše cvičila, bola aj reprezentantkou vo fitness, zúčastnila sa na súťažiach doma, aj v zahraničí. Otvorila v Brezne aj malé súkromné fitnescentrum, kam chodila posilňovať len ona a jej známi hlavne z oblasti zdravotníctva a Červeného kríža. Dala sa zapísať aj do registra darcov kostnej drene. A potom sa to stalo. Rok 2012...Na priechode pre chodcov ju zrazilo auto. Vyletela na prednú kapotu, udrela si hlavu a dochrámala koleno. V nemocnici röntgen hlavy neukázal nič vážne, šla teda domov. Ráno sa zobudila s monoklami pod očami, čo neveštilo nič dobré. Náraz do hlavy spustil problém s cystou na mozgu, ktorá tam pravdepodobne už bola pred nehodou, ale tíško "spala". A nastal kolotoč zdravotných problémov. Koleno museli viackrát operovať, jej predstavy o športovej kariére sa rozplynuli. Zo začiatku sa jej len točilo v hlave, občas zabúdala. Neskôr sa jej začala zhoršovať reč, ani vlastná mamka jej nerozumela, zhoršila sa koordinácia pohybov a mala aj poruchu zorného poľa. Podstúpila operáciu, kde jej lekári zaviedli do lebky tzv. Shunt, drenáž, ktorá jej odvádza prebytočný mozgovo- miechový mok do brušnej dutiny. Začala pomaly rozprávať, písať, navštevovala logopedičku, aby sa znova všetko naučila. Monika pracuje v detskej nemocnici v Banskej Bystrici a tento rok úspešne promovala na vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Je z nej čerstvá Mgr. Odmalička chovali doma papagáje, ktoré jej veľmi pomáhali s uzdravením. Keď v roku 2020 umrela Monikina mamka, ostali jej len tie papagáje ako najlepší priatelia. Rozhodla sa, že bude druhým pomáhať pomocou ornitoterapie. Jej motto je: "Nikto nedáva také silné rany ako život. Nie je to ale o tom, aké silné rany rozdávaš, ale aké silné rany dokážeš zniesť a pokračovať ďalej. Nikdy, ale nikdy sa nevzdávaj". Keďže už nemôže darovať krv, skončila pri deväťdesiatich ôsmich odberoch, jej túžba pomáhať neutícha. Práve naopak. Ešte rastie. Preto sme sa rozhodli ju podporiť. Stále má zdravotné problémy, ale jej neskutočná chuť pomáhať ju drží pri živote. Jej snom je otvoriť centrum ornitoterapie, kde pomocou svojich papagájov bude môcť pomáhať druhým.
